Najstaršia písomná zmienka o predchodkyni našej obce je z roku 1335, kedy sa vtedajšia usadlosť uvádza pod názvom Lengyelfalva (= poľská obec). To naznačuje, že zakladateľmi alebo jej prvými obyvateľmi mohli byť Poliaci. V tomto názve možno predpokladať pôvod priezvísk Lengyel, Lendel, ktoré sa v našej obci vyskytujú aj teraz.
Najvyššie položeným zemepisným bodom katastra Košickej Polianky je vrchol pahorkatiny ležiacej medzi Torysou a Olšavou zvaný Radar vo východnej časti extravilánu obce; jeho nadmorská výška dosahuje necelých 368 m nad morom.
Najnižším bodom pod povrchom územia obce je dno hĺbkového vrtu KVJ-1 nachádzajúce sa v hĺbke 150 metrov; výdatnosť tohto prieskumného vodného zdroja, ktorý je vo vlastníctve obce, je min. 13 l za sekundu.
Najhlbšou kopanou studňou v obci je studňa na dvore Ladislava Horňáka, č.d. 199 v juhovýchodnej časti obce, ktorá je vystužená betónovými skružami a má hĺbku 20 metrov.
Najrozšírenejším priezviskom v Košickej Polianke je Horváth – Horváthová; z 955 obyvateľov obce k 1.7.2010 boli jeho nositeľmi 67 občania obce (7 %).
Najstaršou občiankou obce je Helena Bérešová, rod. Horváthová, 4.d.109, narodená 24.8.1912.
Najstarším občanom obce je Ondrej Lengyel, č.d. 152, narodený 8.2.1923
Najstarším občianskym združením v obci je Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ), založený v roku 1924.
Za najpozoruhodnejšie kultúrnospoločenské podujatie, ktoré bolo v našej obci, možno považovať 3-dňové STRETNUTIE POLIANOK ČSSR, ktoré sa uskutočnilo v júni 1982 za účasti 11 obcí s názvom Polianka a Polanka.
Najvyššou stavbou je kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v r. 1875, ktorého kríž na veži sa týči do výšky 32 metrov.
Najrozsiahlejšou stavbou je viacúčelová budova obce, v ktorej sa nachádza obnovená sála s patričným zázemím a vybavením pre kultúrne a spoločenské podujatia, obecný úrad, knižnica atď. Budova je trojpodlažná a stojí na ploche 1035 metrov štvorcových.
Najatypickejšou budovou v Košickej Polianke je Dom nádeje v areáli cintorína, ktorý má kruhové a polkruhové tvary svojich priestorov a strechu v tvare polokužeľa.
Najväčšiu škodu spôsobila v Košickej Polianke povodeň v roku 1888, kedy voda odniesla mlyn z 18. storočia, ktorý sa nachádzal na rieke Torysa v južnej časti katastra obce.
Najväčšia povodeň bola v Košickej Polianke 5.6.2010, voda z vybreženej Torysy dosiahla najvyššiu úroveň v celej histórii obce – prelievala sa vrchom mosta. Zaliala najväčšiu výmeru polí a záhrad, avšak obytné domy nezasiahla (po výdatných dažďoch sa voda dostala priesakmi do pivníc a suterénov mnohých domov v rôznych častiach obce).
Najväčší požiar bol podľa záznamov v obecnej kronike v roku 1938, kedy zhorela stodola a traktor veľkostatku.
K najprogresívnejším zmenám, ktoré mali vplyv na kvalitu života obyvateľstva obce, došlo v rokoch:
Najvýznamnejšiu štátnu a politickú návštevu zažila Košická Polianka 20.5.2010, kedy do obce zavítal predseda vlády SR Robert Fico, predseda Národnej rady SR Pavol Paška, niekoľko ministrov, poslancov NR SR, štátnych tajomníkov, europoslankyňa Monika Smolková a viacero ďalších osobností územnej samosprávy, ktorých dopĺňali vyše dve desiatky starostov obcí okresu Košice-okolie.
Vo funkcii starostu obce najdlhšie pôsobil Mgr. Karol Dzugas, ktorý bol do tejto funkcie zvolený opakovane štyrikrát na 4 volebné obdobia, t.j. spolu na 16 rokov.
Vo funkcii poslanca obecného zastupiteľstva (predtým pléna MNV) najdlhšie nepretržite pôsobil JUDr. Jozef Čelinák, ktorý bol do tejto funkcie zvolený osemkrát od roku 1976 a túto funkciu vykonával v roku 2010 už 34 rokov.
