Najstaršia doložená zmienka o obci je z roku 1335, keď obec dostal do léna palatín Viliam Druget. Vtedajšia usadlosť sa spomína pod názvami Lengenfalua, Lengenfolua, Lengyelfalva. Názov poukazuje na pravdepodobný pôvod obce, ktorá vznikla v 2. polovici 13. storočia, keď ju obývali alebo založili Poliaci. Podľa druhej hypotézy vo vtedajšom chotári obce prevládal les, jeho vyrúbaním vznikla poľana na ktorej sa postupne usadili ľudia. Takto potom vznikol názov „Polianka“ a keďže na Slovensku sa nachádza ďalších 10 Polianok, v roku 1954 dostala prívlastok „Košická“. Obec patrila striedavo rodom Czudarovcov, Perényiovcov, Palástyovcov a Wielandovcov. Od roku 1508 patrila niekoľko desaťročí mestu Košice. Vlastnilo ju aj opátstvo Krásnej nad Hornádom. Poslednou veľkostatkárkou bola pani Angela Juhošová – Wielandová. Niekdajší mlyn z 18. storočia celkom zničila r. 1888 povodeň. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, pestovali zeleninu, ovocie a furmančili. Liehovar z 2. polovice 19. storočia patril po 2. svetovej vojne Východoslovenským škrobárňam a liehovarom š. p., v súčasnosti po privatizácii, je nefunkčný.
V rokoch 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku. Významnou osobnosťou obce bol učiteľ Ján Mačuga, ktorý pôsobil v obci v období 1945 – 1959. Mal veľa funkcií (robil kronikára, knihovníka, tajomníka KSS, tajomníka Sokolu, nacvičoval divadlá,..). Po oslobodení obce v r. 1945 vznikali národné výbory. Prvým predsedom obce bol Jozef Béreš. Vtedajší miestny národný výbor mal 23 členov.
Cirkevný život v Polianke je historicky podchytený zápisom v r. 1424, kde farár Ján Vitéz povolaný ostrihomským arcibiskupom Mauriciom, písal knihy a kódexy ozdobným písmom. V roku 1740 vyhorela kaplnka postavená Františkom Palásthym. Na jej mieste postavili malý kostolík. Nad kostolíkom mal patronát zemepán. V roku 1770 bol kostolík ponechaný ľudu. Neskôr ľudia finančne nestačili pokryť výdavky a údržbu kostola a tak sa stal majetkom štátu. V roku 1810 bola v Polianke zriadená rímsko – katolícka fara. Kostol bol taký malý, že sa doňho zmestila len jedna tretina veriacich. Preto sa v r. 1875 začal stavať nový kostol. Bol krytý šindľami a vnútri boli drevené trámy. Bol zasvätený ku cti Nanebovzatia panny Márie. Začiatkom tohto storočia bola strecha kostola vymenená za eternitovú a chór bol zmenený na murovaný a stojí takto aj v súčasnosti.
V roku 1810 bola v obci založená škola. Škola bola jednotriedna, nachádzala sa na mieste terajšej materskej školy. Po stavbe kostola sa presťahovala do kaplnky. Tam sa učilo od roku 1961, keď sa postavila terajšia budova školy.
V roku 1949 bolo založené roľnícke družstvo. V roku 1956 sa založilo menšinové družstvo, ktoré malo až 68 členov. V roku 1961 pôdu aj zvieratá prebrali Štátne majetky, ktoré hospodárili do roku 1979, potom celý majetok prevzal Agrokombinát, n.p. Košice, teraz Agrokombinát Torysa a.s. Jeho dva veľkochovy ošípaných a hydiny počas uplynulých desaťročí nesmierne znehodnotili kataster obce, najmä podzemnú vodu, ktorá obsahuje až cez 300 mg dusičnanov v 1 litri vody. Obec Košická Polianka je plynofikovaná a v súčasnosti sa usiluje o zriadenie celoobecnej kanalizácie a vodovodu.
Zdroj: Program hosp. a soc. rozvoja do roku 2010, EurKonzult Slovakia, 2005
